Ako ovplyvňuje nesprávna výslovnosť učenie v škole?
Mnoho detí predškolského veku má nesprávnu výslovnosť. V závislosti od toho, čo je jej príčinou, môže byť nesprávna výslovnosť podkladom neskorších porúch učenia v škole. Čítanie a písanie sú vlastne písomnou podobou reči, preto sa ťažkosti vo zvukovej forme jazyka (hovorená reč) veľmi často odzrkadlia v problémoch pri osvojovaní jej písomnej podoby.
Príčiny nesprávnej výslovnosti sú rôzne. Jednou z nich je dedičnosť. Dieťa však nededí nesprávnu výslovnosť konkrétnej hlásky, ale oslabenie funkcií, ktoré sú potrebné pre osvojenie si správnej výslovnosti. Môžu to byť napríklad ťažkosti s pohyblivosťou rečových orgánov, znížená schopnosť sluchového rozlišovania hlások medzi sebou (fonematická diferenciácia) a schopnosť počuť, že aj hovorené slová sa skladajú z menších častí -hlások (fonologické uvedomovanie).
Ďalšou príčinou nesprávnej výslovnosti sú negatívne vplyvy prostredia, v ktorom dieťa vyrastá. Veľmi dôležitý je správny rečový vzor u ľudí, s ktorými dieťa prichádza pravidelne do kontaktu (okrem rodičov sú to aj učitelia a vychovávatelia). Škodí, ak rodičia napodobňujú nesprávnu výslovnosť dieťaťa, namiesto toho aby boli príkladom správnej alternatívy. Nie je vhodné ani na chyby upozorňovať (“Hovorí sa pes, nie peš”), je lepšie do svojej odpovede zakomponovať správny tvar daného slova, aby ho dieťa počulo ale necítilo tlak z neustáleho opravovania chýb (“Aha, bol tam veľký pes?”).
Veľmi dôležitá je aj komunikácia s dieťaťom, rodičia by si na ňu mali vyhradiť aspoň 15 minút denne už od útleho veku dieťaťa. Počas tohto času by mal rodič venovať celú svoju pozornosť dieťaťu, vnímať, čo mu dieťa hovorí, aktívne ho počúvať a komunikovať s ním primerane jeho úrovni. Treba sa aj fyzicky znížiť na úroveň dieťaťa, aby videlo rodičovi do tváre a aby s ním mohlo nadviazať očný kontakt, sledovať jeho mimiku a výslovnosť.
Komunikovať s dieťaťom primerane jeho úrovni znamená, že používame výrazy a slová, ktorým dieťa rozumie, vždy sme o krok pred vývinom dieťaťa (napríklad, ak sa dieťa vyjadruje jednoslovnými prehovormi, my sa s ním rozprávame dvojslovnými vetami atď…). Dieťaťu prispôsobíme aj tempo reči – mali by sme hovoriť pomalšie. Ak je tempo reči komunikačného partnera prirýchle, dieťa nemá možnosť zachytiť správne znenie slov a porozumieť hovorenému (Predstavme si sami seba, keď komunikujeme v jazyku, ktorý sa ešte len učíme, alebo neovládame dobre. Ak komunikačný partner na nás v tomto jazyku hovorí prirýchlo, máme väčšie ťažkosti s porozumením, ako keď hovorí pomalšie).
V dnešnej dobe sa reč u detí nerozvíja dostatočne aj pre neprimerané množstvo času, ktoré deti trávia pri počítači, tablete, mobile, tento čas obmedzme na minimum, ideálne nahraďme radšej čítaním rozprávok, spoločnou hrou, prípadne počúvaním audiorozprávok. Aj počas spoločnej činnosti, ktorá je doprevádzaná komentárom je možné rozvíjať reč dieťatka (spoločné varenie, upratovanie, pečenie, vešanie prádla a pod…), práca síce trvá oveľa dlhšie, ako bez dieťaťa :-), ale pre dieťa je tento spoločne strávený čas jednoznačným prínosom, nielen z pohľadu rečového vývinu.
Ako teda súvisí výslovnosť s učením?
Ako sme už spomenuli vyššie, nesprávna výslovnosť ovplyvňuje učenie dieťaťa podľa toho, čo je jej príčinou.
Ak je príčinou nesprávnej výslovnosti u dieťaťa porucha funkcie rečových orgánov, býva ovplyvnená aj schopnosť hlasného čítania. Ak dieťa nedokáže správne vysloviť hlásku, nedokáže ju ani správne prečítať. Ak je nesprávnou výslovnosťou postihnutých viacero hlások, znižuje sa tým zrozumiteľnosť nielen hovorenej reči, ale aj hlasné ho čítania.
V prípade, ak sú príčinou nesprávnej výslovnosti nedostatočná fonematická diferenciácia a fonologické uvedomovanie, tieto ťažkosti sa premietajú aj do písania. Ak dieťa nedokáže rozlíšiť v počutej reči jednotlivé hlásky medzi sebou, alebo ak nedokáže rozlíšiť, či danú hlásku vyslovuje správne, nedokáže ich ani správne napísať, to isté sa deje ak dieťa nepočuje dĺžne a mäkčene.
Výslovnosť a jazykové a komunikačné schopnosti dieťaťa veľmi úzko súvisia s učením, preto je potrebné ich rozvoju venovať pozornosť už od útleho veku (prakticky od narodenia) a včas začať logopedickú starostlivosť , ak je to potrebné (najneskôr rok pred nástupom dieťaťa do školy).
Mgr. Zuzana Karasová, logopedička
