Warning: "continue" targeting switch is equivalent to "break". Did you mean to use "continue 2"? in /www/p/s/u77211/public_html/wp-content/plugins/revslider/includes/operations.class.php on line 2854

Warning: "continue" targeting switch is equivalent to "break". Did you mean to use "continue 2"? in /www/p/s/u77211/public_html/wp-content/plugins/revslider/includes/operations.class.php on line 2858

Warning: "continue" targeting switch is equivalent to "break". Did you mean to use "continue 2"? in /www/p/s/u77211/public_html/wp-content/plugins/revslider/includes/output.class.php on line 3708
Deti s narušenou komunikačnou schopnosťou a ako ich podporiť – Centrum poradenstva a prevencie BA 3
02 / 4488 2396

Pre rodičov

Deti s narušenou komunikačnou schopnosťou a ako ich podporiť

Reč slúži ako prostriedok, vďaka ktorému môžeme vyjadriť svoje názory, pocity a vyjadriť svoje potreby. Umožňuje nám dorozumievať sa medzi sebou navzájom a je základným nástrojom sociálneho prispôsobenia sa. Vývoj reči dieťaťa a jeho osvojovanie má určité pravidlá. Podľa odbornej literatúry sa dieťa vo veku medzi 19. a 24. mesiacom začína vyjadrovať prostredníctvom prvých slov. Vo veku dvoch rokov dieťa už dokáže využívať dvojslovné vety a trojročné dieťa začína používať súvetia.

Uvádzame rečové a jazykové medzníky, ktoré sú typické pre vývin reči u detí medzi 24. a 36. mesiacom veku dieťaťa:

  • zapája sa do krátkych dialógov;
  • má záujem o zmysluplnú konverzáciu;
  • rozpráva si, keď sa hrá samo;
  • vyjadruje svoje emócie;
  • začína používať reč pre vyjadrenie vlastných predstáv;
  • popisuje detaily, aby mohlo počúvajúcemu porozumieť;
  • používa rôzne slová pre získanie pozornosti (hej);
  • rozumie krátky pokynom obsahujúcim dva až tri prvky (,,choď do svojej izby a obuj si topánky´´).

Samozrejme každé dieťa je špecifické a jeho rečový vývin je individuálny. Podľa logopedičky Doc. Svetlany Kapalkovej, PhD. len každé druhé dieťa dosahuje vhodný čas vývojových medzníkov platných pre reč. Ak dieťa nespĺňa niekoľko vývojových medzníkov za sebou a vývoj reči stagnuje dlhšiu dobu, je potrebné to preskúmať, porozumieť príčinám oneskorenia a začať problematickú situáciu riešiť. V spolupráci s odborníkom dokážu rodičia podporiť svoje dieťa a ľahšie ho zmieneným obdobím sprevádzať. Dieťa absolvuje odborné vyšetrenie u logopéda a v prípade potreby ďalšie odborné vyšetrenia (napr. špeciálno-pedagogické a psychologické). Ak je to potrebné, môže byť dieťaťu odporučená logopedická starostlivosť ambulantnou formou, prípadne sa mu navrhne navštevovať materská škola, konkrétne trieda pre deti s narušenou komunikačnou schopnosťou. V takejto triede v materskej škole sú minimálne 4 a maximálne 10 detí, kde im je poskytovaná v porovnaní s bežnou materskou školou aj pravidelná systematická individuálna, aj skupinová logopedická intervencia starostlivosť.

Pred vstupom do školy dieťa opäť prejde rediagnostikou a na základe výsledkov vyšetrení pokračuje v rámci vzdelávania, buď v spádovej bežnej škole, alebo v špeciálnej škole pre deti s narušenou komunikačnou schopnosťou, prípadne v základnej škole, ktorá má triedu pre deti s narušenou komunikačnou schopnosťou. V triede s nižším počtom detí je vytvorený pre dieťa bezpečnejší priestor a učiteľ má príležitosť individuálne pristupovať ku každému dieťaťu v súlade s jeho aktuálnymi potrebami a schopnosťami. Deťom je zabezpečená aj logopedická starostlivosť, a to individuálnou formou, kde sa  spolupracuje na konkrétnych špecifikách daného dieťaťa, a tiež formou skupinových stretnutí v triede počas vyučovania s logopédom niekoľkokrát do týždňa. V prípade, že dieťa napreduje, môže byť  na žiadosť rodičov v priebehu prvého alebo druhého stupňa základnej školy preradené do bežnej spádovej základnej školy v mieste svojho bydliska. Pre progres dieťaťa je užitočné, keď rodičia v pravidelných intervaloch, najideálnejšie dennodenne na pár minút,  podporujú svoje dieťa prostredníctvom logopedických intervencií,  ktorým sa deti na logopedických stretnutiach venujú. Zo skúsenosti sa nám osvedčuje, že deti sú si potom istejšie vo svojom rečovom prejave, a aj ich porozumenie reči a chuť komunikovať rastie. Tiež sme si všimli, že keď slovne oceňujeme deti za ich snahu, odvahu a čas venovať sa komunikácii bez ohľadu na to, či je ich reč gramaticky správna a výslovnosť reči čistá, povzbudzuje ich to v skúšaní rozprávať a potom sú aj ochotnejší prijať naše usmernenia.

Pre detí s narušenou komunikačnou schopnosťou je charakteristické, že môžu mať ťažkosti porozumieť rôznym verbálnym vyjadrenia,  a tiež sa vyjadrovať. Je dôležité, aby sme na to mysleli v komunikácii s nimi a to, či nám rozumejú sme si overovali, napríklad tak, nech nám povedia vlastnými slovami ako porozumeli tomu, čo im hovoríme. V prípade, že majú ťažkosti s vyjadrovaním, čiže ich obsahová úroveň reči je oslabená, môžeme ich podporiť podľa konkrétneho veku vhodnými technikami. Pre deti vo veku od 6 do 8 rokov môže byť vhodné nechať dieťa roztriediť rôzne veci do kategórií (napr. dopravné prostriedky, zvieratá, hračky) a nechať ich vysvetliť, čo majú spoločné alebo na čo sa používajú. Deťom môžeme klásť hádanky, tiež ich nechať vymýšľať vlastné hádanky. Vhodné je aj listovať s nimi obrázkové slovníky a rozvíjať o nich spoločnú konverzáciu. U detí vo veku od 8 do 10 rokov sa vyjadrovacie schopnosti môžu rozvíjať podporovaním ich slovnej zásoby tak, že ich necháme hľadať slová s podobným významom alebo s opačným významom (napr. chutný, lahodný a odporný). Zábavnou formou môžu deti vymyslieť bábkové divadlo na predvádzanie nejakých konkrétnych pocitov alebo slov. U 10 – 12 ročných detí sa dá obsahová úroveň reči posilniť rozvíjaním slovnej zásoby, lúštením krížoviek, hraním Scrabble a ďalších slovných hier. Podporiť dieťa v kreatívnom písaní alebo napísaní obsahu o knihe, ktorú čítalo, dokáže tiež rozvíjať jeho vyjadrovanie. U adolescentov s vyjadrovacími ťažkosťami  odporúčame: povzbudzovať ich  v čítaní kníh a podporovať ich ústny prejav formou diskusií a rozprávaním sa o vlastných skúsenostiach a názoroch o témach, ktorými žijú a zaujímajú ich. Podporné je aj rozvíjať u nich schopnosť počúvať a vlastnými slovami o počutom rozprávať.

Ďalšou špecifickou poruchou je elektívny mutizmus, pri ktorom dieťa zažíva veľkú úzkosť z rozprávania, chce situáciu zmeniť, no samo nie je schopné. Komunikuje len s ľuďmi, pri ktorých sa cíti bezpečne. Cieľom pri spolupráci s dieťaťom nie je ho zmeniť, ale stavať na jeho silných stránkach a hľadať spolu s ním spôsoby, ako môže zvládať a ustáť svoje strachy. Prospešné môže byť, keď rešpektujeme jeho tempo, dôverujeme jeho schopnostiam, zameriavame sa viac na vytvorenie uvoľnenej, priateľskej a zábavnej atmosféry ako na budovanie reči, vytvárame si s ním vzťah a podporujeme dieťa, že je v poriadku, keď bude s nami hovoriť vtedy, kedy ono samo bude chcieť.

Viac informácií k rozličným špecifikám detí s narušenou komunikačnou schopnosťou môžete získať v ktoromkoľvek Centre poradenstva a prevencie v každom okresnom meste na Slovensku.

 

Použitá literatúra:

  1. Červenková, B. 2019. Rozvoj komunikačních a jazykových schopností u dětí od narození do tří let věku. Praha. Grada.  ISBN 978-80-271-2786-3.
  2. Johnson, M.; Wintgens,A. 2017. The Selective Mutism Resource Manual Secon Edition. Routledge. ISBN 978-19-09301337.
  3. Nicolson, C.L.; Alcorn, C.L. 2008. Vzdělávací aplikace WISC-III. Praha. Hogrefe.
  4. Vágnerová, M. 2005. Vývojová psychologie I. Praha. Karolinum. ISBN 80-246-0956-8.