(námety na individuálnu a skupinovú prácu)
V predškolskom veku by sme mali naplno rozvíjať aktivity pre prípravu na školu. Ponúkame Vám niektoré cielené činnosti, ktoré sú prospešné a napomáhajú deťom pri vstupe do školy. Niektoré typy na účinné aktivity môžu využívať rodičia aj pedagógovia.
Stimulačné programy a aktivity sa zameriavajú na rozvíjanie čiastkových funkcií ako je:
-
Vnímanie:
- Zrakové (vizuálne):
- zraková pozornosť
- zraková diferenciácia
- zraková pamäť
- Sluchové (auditívne):
- sluchová pozornosť
- sluchová diferenciácia
- sluchová pamäť
- Taktilno-kinestetické vnímanie:
- Vnímanie telesnej schémy
- Intermodálne kódovanie
- Vnímanie časového sledu – serialita
- Zrakové (vizuálne):
-
Priestorová a pravo-ľavá orientácia
-
Motorika a grafomotorika
-
Reč, jazyk a komunikácia
-
Matematické schopnosť
“Ak ide o dieťa, ktoré má nerovnomerný alebo oslabený vývin jednotlivých funkcií potrebných na zvládnutie trívia, je potrebné s dieťaťom pracovať zámerne.”
O konkrétnych postupoch ako s takýmito deťmi pracovať nám hovorí MANUÁL K STIMULAČNÉMU PROGRAMU pre deti predškolského veku pochádzajúce zo sociálne znevýhodneného prostredia od autorov – V. Šilonová, V. Klein, P. A. Šinková, M. Souček Vaňová.
Aj keď je program určený pre deti predškolského veku a jeho následná realizácia v podmienkach edukácie sociálne znevýhodnených detí (rómskych detí), jeho cieľ je dosiahnuť čo najefektívnejšiu stimuláciu bazálnych funkcií dieťaťa.
Pri konštrukcii tejto publikácie autori vychádzali z práce Kataríny Guziovej a Evy Ďuríkovej – Stimulačný program pre deti vo veku od piatich do siedmich rokov. MPC Prešov (2014).
Metóda fonematického uvedomovania hlások podľa Eľkonina
Základom čítania podľa Eľkonina je lúštenie kódov, odhaľovanie vzťahu medzi písmenami a hláskami v slovách. Deti sa najskôr naučia chápať hláskovú štruktúru hovorených slov (naučia sa počuť hlásky v slovách) a až potom sa učia, ako sa tieto hlásky dajú označiť písmenami.
Zjednodušene môžeme povedať, že ide o metódu, vďaka ktorej má dieťa pochopiť fakt, že slovo nemá iba zvukovú podobu, ale je tvorené z jednotlivých menších celkov. Dieťa je teda schopné určiť prvú a poslednú hlásku slova a chápe, že zmenou jednej hlásky v slove zmení slovo svoj význam.
Okrem metodiky nácviku fonematického uvedomovania je dobrá a osvedčená publikácia Predchádzame poruchám učenia od Sindelarovej (1996).
V tejto knihe je súbor cvičení, ktoré sú určené deťom v predškolskom veku a v prvej triede. Úlohy sú zostavené podľa obťažnosti a postupnosti, preto treba zachovať doporučené postupy tak, ako uvádza autorka.
Metóda dobrého štartu
Pre cielenú stimuláciu grafomotorických schopností aj u detí predškolského veku sa pre individuálnu aj skupinovú formu práce ako vhodná javí metóda Bona Départa – metóda „ dobrého štartu“ , ktorá patrí do skupiny psychomotorických rehabilitačných postupov. Jej cieľom je harmonizovať súčinnosť motoriky a psychiky dieťaťa. Pozostáva z troch zložiek akusticko-opticko-motorickej. Zraková zložka je nevyhnutná pre rozlišovanie grafických vzorov, pohybová zložka k zobrazeniu, ilustrácii grafických znakov gestami, pričom tieto majú byť v súlade s rytmom pesničky. Cieľom metódy je súhra zrakového, sluchového a kinesteticko-pohybového analyzátora, vyhranenie laterality, zlepšenie priestorovej orientácie.
KUPREV (predškoláci) a KUPREV Junior (4-5 ročné deti) – stimulačný preventívny program, ktorého cieľom je uľahčiť deťom vymedzenie vlastnej osobnosti i vstup do spoločenského života. Zaoberá sa témami, s ktorými sa deti bežne v živote stretávajú, napr. tykanie, vykanie, kúzelné slovíčka, oblečenie, návšteva u lekára a pod. Program je členený na 4 – 6 stretnutí (1 stretnutie v rozpätí 45 min.).
Tieto programy rozvíjajú a podporujú cielene všetky oslabené funkcie. Môžete pracovať aj so skupinou detí aj individuálne.
Pokiaľ sa chcete zamerať len na niektorú oblasť, dajú sa využívať rôzne pracovné listy.
Pracovné listy patria k materiálnym didaktickým pomôckam. Správne sformulovanými úlohami sú veľmi dobrým pomocníkom v edukačnom procese. Pri práci s pracovnými listami je potrebné vždy dodržiavať požiadavku individuálneho prístupu k dieťaťu, žiakovi. Výber úloh by mal byť primeraný nielen veku či ročníku žiaka, ale predovšetkým úrovni jeho dosiahnutých vedomostí a špecifických ťažkostí.
Špeciálny pedagóg môže sám zvážiť, ako sa bude s pracovnými listami pracovať – či dieťa alebo žiak bude s pracovným listom pracovať samostatne podľa zadanej úlohy, alebo či bude pracovať spolu s pedagógom (pedagóg môže rozdeliť úlohy z pracovného listu na jednotlivé dielčie činnosti), prípadne budú pracovať deti spoločne v skupine.
Pracovné listy a ich využitie v procese reedukácie
- Pracovné listy by mali byť pre deti a žiakov pútavé, zaujímané, aby s nimi pracovali radi.
- Hlavné zadanie je v nich uvedené jasne a stručne, aby žiaci vedeli, čo sa bude pracovným listom precvičovať.
- Úlohy v nich postupujú od jednoduchých až po zložitejšie.
- Rozsah pracovného listu neprekračuje rozpätie jednej strany, čím je dosiahnuť to, aby boli pre žiakov časovo nenáročné.
- Obsahovo musia pracovné listy spĺňať kritériá vychádzajúce z výchovnovzdelávacích cieľov, musia vychádzať z učebných osnov a učebných plánov pre jednotlivé ročníky. Musia dôsledne dodržiavať vzdelávacie štandardy.
Pracovné listy považujeme za veľmi vhodnú a účelnú pomôcku v procese reedukácie. Majú široké uplatnenie, plnia rôzne funkcie a predstavujú potencionálne možnosti ako motivovať, vzbudzovať záujem o danú problematiku, rozvíjať poznávacie procesy vo všetkých fázach výchovnovzdelávacieho procesu a zvlášť v procese reedukácie.
Reedukácia formou správne volených pracovných listov zabezpečuje citlivý a trpezlivý prístup ku žiakovi.
- Postupujeme pomalými krokmi a zvládame postupne jednotlivé čiastkové ciele, rešpektujúc stupeň a osobitosti vývinu žiaka.
- Dôsledne uplatňujeme didaktickú zásadu primeranosti a systematickosti.
- Práca s pracovnými listami je závislá od schopnosti žiaka sústrediť sa na prácu, jeho výdrže a unaviteľnosti a v neposlednom rade od jeho psychomotorického tempa.
- Dôležitá je primeranosť a náročnosť, ktorá musí korešpondovať s vekovými osobitosťami a možnosťami žiaka.
- Obťažnosť úloh musí byť odstupňovaná, vždy postupujeme v zmysle didaktických zásad.
- Pracovné listy musia zabezpečovať aplikáciu teoretických vedomostí v praxi, zadania úloh musia byť formulované stručne a jasne a úlohy by mali byť zaujímavé.
Toto všetko musíme zohľadniť, iba tak pracovné listy zabezpečujú získavanie a rozvoj kompetencií žiakov.
Nesmieme pritom zabúdať na to, aby sme žiaka pracovnými listami nepresýtili, nakoľko by to mohlo vyústiť do stagnácie a nezáujmu, do demotivácie, kedy žiak stráca vnútornú motiváciu k ďalšej práci a ďalšiemu snaženiu.
Môžete si zostaviť vlastné pracovné listy. Pracovné listy zameriavame aktuálne na to, čo je potrebné a vhodné precvičiť a na čo sa prednostne zamerať. Ich zostavovanie však nie je jednoduché, je časovo náročné, vyžaduje si orientáciu v danej problematike, znalosti o každom žiakovi vzhľadom k jeho poruche, k poznaniu slabých, ale aj silných stránok osobnosti žiaka, jeho možné rezervy a oblasti, na ktoré je potrebné sa zamerať, prípadne čoho sa vyvarovať.
Osvedčený je súbor pracovných listov :
KULIFERDO školská zrelosť – balík – prípadne len základná séria 8 pracovných listov
Námety na podporu jednotlivých funkcií ponúka aj publikácia Hádanky pre predškolákov od 5 do 6 rokov
Pomôckou môžu byť aj pracovné listy zo súboru Šimonovi pracovné listy. (niektoré sú dostupné aj online)
Na precvičovanie motoriky, vizuomotoriky môžu byť nápomocné aj tieto niektoré úlohy:
Cvičenia na koordináciu vizuomotorických a jemnomotorických pohybov
Vizuomotorická koordinácia pohybov pri orientácii na vlastnom tele.
Motivované, uvoľnovacie grafomotorické cvičenia
Pár tipov ako podporiť jemnú motoriku detí v predškolskom veku
Nácvik správneho úchopu
Vo svojim prehľade som spomenula niekoľko metód, aktivít, cvičení vhodných na stimuláciu. Odborná literatúra, internet ponúka veľa ďalších možností ako s deťmi v predškolskom veku a v prvom ročníku pracovať. Želám vám, aby deti s vami radi spolupracovali.
Spracovala podľa odbornej literatúry a internetových zdrojov: Mgr. Eva Hradecká, špeciálna pedagogička CPPPaP.