Každý z nás sa môže v živote dostať do situácie, kedy je pre neho z rôznych dôvodov problematické nájsť spoločnú dohodu s iným človekom. Najčastejšie sa to stáva vtedy, keď nám na predmete sporu zvlášť záleží, špeciálne keď ide o naše deti ( úprava rodičovských práv po rozchode rodičov, dohoda o starostlivosti o ne….) Prekážok k dohode môže byť veľa a môžu byť subjektívne aj objektívne. V takom prípade sa ľudia zvyknú obrátiť na súd . No možno by práve v takýchto prípadoch bola pre všetky zainteresované strany prospešnejšia mediácia.
Kým v súdnom systéme stoja obe strany oproti sebe ako protivníci a ide o víťazstvo alebo porážku, alebo inými slovami zisk jedného je stratou druhého, v procese mediácie sa snažíme o takú dohodu, ktorá je kompromisom, v ideálnom prípade konsenzom oboch zúčastnených a konečným víťazom v rodinných záležitostiach by malo byť dieťa. Alebo ešte inak – súd rozhoduje o práve sporných strán, nie o uspokojení ich prianí a potrieb. A tak potom nie je prekvapujúce, že sociologické výskumy ukazujú, že so súdnym rozhodnutím je spokojných len okolo 40% klientov a 35% klientov sa do dvoch rokov k súdu vracia.
Mediácia na rozdiel od súdu umožňuje obom stranám podieľať sa na riešení konfliktu, ovplyvňovať výsledné riešenie a tým upravenie vzťahov do budúcnosti. Výrazne zvyšuje motiváciu akceptovať dohodnuté riešenia.
Čo vlastne mediácia je a o čo v nej ide?
Mediácia je spôsob riešenia medziľudských konfliktov, pri ktorých neutrálna kvalifikovaná osoba – mediátor- pomáha účastníkom konfliktu vo vzájomnom dorozumievaní. Jej cieľom je dosiahnutie spokojnosti s priebehom a výsledkom riešenia tohto konfliktu.
Tento spôsob riešenia konfliktov má zhruba 50 ročnú históriu a jeho korene môžeme hľadať v USA a Canade.
Rada by som zvýraznila, že jeho prednosťou je, že aktivuje nevyužité alebo málo využívané zdroje klienta riešiť konfliktnú situáciu a následne zvyšuje potenciál riešiť vlastné problémy.
Nedostatkom skúseností riešiť konflikty ( napríklad podrobením sa rozsudku súdu) sa ľudia stávajú viac zraniteľní a menej schopní riešiť záťažové životné situácie, čo zasa vedie k poruchám sebadôvery, prípadne k upevňovaniu patologických procesov. Naopak – úspešne zvládnuté konflikty prispievajú k rastu sebadôvery a k vytváraniu schopností ďalšie konflikty lepšie chápať, zvládať a riešiť.
Základnými princípmi mediácie sú:
Dobrovoľnosť – obe zúčastnené strany musia byť s mediáciou stotožnené. Je to zároveň aj jej nevýhoda, v prípade nezáujmu jednej zo strán sa mediácia nedá realizovať
Dôvernosť a dôvera – vytvára dobrú klímu pre riešenie konfliktov a je predpokladom úspešnej kooperácie s mediátorom aj medzi sebou navzájom. Je to zároveň jedna z najťažších úloh procesu mediácie a od tohoto faktoru sa odvíja úspech budúcej dohody.
Zmena súperenia na spoluprácu – je predpokladom mediácie a zároveň aj jej výsledkom a otvorenými dverami pre budúce vzťahy
Orientácia na budúcnosť – neopakovanie konfliktných schém z minulosti, prevencia pred zacyklením sa v konflikte
Pochopenie rozdielov – pochopenie toho, že naše názory môžu byť odlišné, uznanie práva partnera na odlišné vnímanie reality
Hľadanie nových možností, alternatívnych riešení – priamo súvisí s opustením súperiacich pozícii a nasmerovania na vzťah spolupráce
Neutralita, nestrannosť – kľúčový princíp pre mediátora, ten do konfliktu priamo nezasahuje, nevyberá a ani nehodnotí vybrané riešenia. Má kontrolu nad procesom a formou, vedie klientov tak, aby sa sami dokázali dohodnúť.
Mediácia spravidla prebieha v týchto fázach:
- budovanie dôvery a kooperácie účastníkov
- stanovenie procedúry a pravidiel
- štrukturalizácia problému a stanovenie plánu vyjednávaní
- definovanie spornej otázky
- stanovenie potrieb a záujmov účastníkov
- hľadanie možných spôsobov riešení
- hodnotenie jednotlivých alternatív riešení
- výber optimálnej alternatívy
- tvorenie dohody
- spísanie kontraktu
- formalizácia dohody ( potvrdenie dohody napr. u notára).
Viac o spôsoboch práce napovedia techniky, ktoré mediátor v procese mediácie uplatňuje, a to najmä empatické porozumenie, aktívne počúvanie, povzbudzovanie, zrkadlenie (akceptovanie pocitov klientov), oceňovanie v zmysle podpory žiadúcich prejavov správania, nového pohľadu na situáciu, ochoty riešiť konflikt, pozitívneho prístupu…, ale aj kladenie otvorených otázok, zmenu perspektívy, výmena rolí partnerov, ale napríklad aj brainstorming. Aj z tohto krátkeho prehľadu je zrejmé ako veľmi sa odlišuje proces mediácie od riešenia problému na súdoch.
Samozrejme, nie všetky druhy konfliktov sú vhodné pre mediáciu, ak zostaneme v rovine partnerských vzťahov, tak mediácia nie je vhodná pre akýkoľvek typ vzťahu, kde jeden z partnerov zažíva pred druhým strach, a to najmä vtedy, ak násilné konanie jedného z partnerov bolo mimoriadne agresívne, alebo trvalo dlhší čas ( patria sem napr. aj sexuálne delikty, týranie, domáce násilie…), pretože mediácia nie je liekom na riešenie dlhodobých a hlbokých vzťahových partnerských kríz – tu je už nutná psychoterapia, aj keď dobre vedená mediácia rieši zároveň aj problematiku narušených vzťahov, má samozrejme svoje limity.
Výhody mediácie sú zrejmé už z predchádzajúceho textu, na doplnenie chceme ešte uviesť, že benefitom pre jej účastníkov je lepšie porozumenie situácie, v ktorej sa ocitli (lepšie rozumejú svojim aj partnerovým pocitom, viac chápu partnerove argumenty, majú menšie obavy z dôsledkov vzájomnej dohody ako z nariadenia súdu), možnosť naviazania priameho osobného kontaktu a spoločná účasť na riešení konfliktu im umožňuje na rozdiel od súdu opustiť konfrontačné pozície a zamerať sa na vzájomne výhodné alebo aspoň akceptovateľné riešenie, čím sa zachováva otvorená možnosť budúcej spolupráce.
Ďalším benefitom je rýchlosť, konflikty tým nemajú možnosť eskalovať, strácajú na sile a nezanedbateľným faktorom sú aj nižšie finančné náklady.
Z môjho pohľadu psychológa je absolútne kľúčové, že v záverečnej dohode rodičia preberajú zodpovednosť za rozhodnutia, ktoré ovplyvňujú ich deti.
V tomto texte sme sa venovali mediácii so zameraním na riešenie rozvodových, poprípade partnerských konfliktov, no je potrebné spomenúť, že mediácia je výborne využiteľná aj v prípade konfliktov na školách – napríklad v prípade konfliktov medzi rodičmi a školou.
Kontakty na mediátorov v prípade potreby nájdete na stránke ministerstva spravodlivosti.
PhDr. Daniela Kmeťová, psychologička CPPPaP
