02 / 4488 2396

Pre pedagógov

Nový zahraničný žiak/študent v škole

V rámci psychosociálnej podpory žiakov by som rada doplnila moment, keď nový žiak prvýkrát príde do školy. Teraz to píšem skôr z pohľadu ukrajinských detí, ale myslím si, že pre nového žiaka akejkoľvek národnosti budú existovať takéto univerzálne odporúčania.

V školskom roku 2022/2023, keď sme začali aktívne navštevovať školy a organizovať skupinové stretnutia , sme sa s deťmi často rozprávali o prvých dňoch v novej škole. Dôležitou témou vtedy bolo, že väčšina detí sa cítila veľmi dezorientovaná, pretože boli doslova “hodené” do nového prostredia a neboli nijako pripravené na to, čo sa tam bude diať. Inými slovami, deti nemali základné predstavy o štruktúre školy, nevedeli, kde sa nachádzajú dôležité predmety, kde nájdu učiteľa počas prestávky alebo psychológa, ak by ho potrebovali. Deti mali problém zapamätať si mená svojich spolužiakov a učiteľov. A jazyková bariéra im neumožňovala slobodne sa pýtať na dôležité veci.
Vtedy sme aktívne komunikovali so školami, ktoré sme navštívili, o dôležitosti aspoň úvodnej prechádzky po škole pre nových žiakov…

Odvtedy mám  viac informácií, či skôr odporúčaní, čo sa dá urobiť, aby sa noví žiaci rýchlejšie adaptovali. 

Prvým je kontakt s rodičmi. S rodičmi často hovoríme o tom, že je dôležité udržiavať kontakt s učiteľom/školou, aby sme zistili, ako sa dieťa v škole cíti, aké sú jeho pokroky a či potrebuje pomoc. Zároveň hovoríme s učiteľmi o dôležitosti komunikácie s príbuznými. Často sa však stretávame s tým, že kontakt sa nedá nadviazať. Je to tak, že učiteľ ignoruje rodičov, alebo naopak, rodičia tvrdia, že informácie od učiteľa sú nulové, a potom v istom momente príde: “Vaše dieťa sa neučí a bude musieť opakovať ročník”.     

Rodina sa presťahovala do inej krajiny a zapísala svoje dieťa do vzdelávacej inštitúcie. Medzi rodičmi a školou však neprebieha aktívna komunikácia – prečo? Prečo sa zahraniční rodičia často aktívne nezúčastňujú na školskom živote svojho dieťaťa?  

Ponorenie sa do inej kultúry je pre všetkých dezorganizujúcou skúsenosťou.
Najväčšou prekážkou môže byť jazyková bariéra.

Jazyková bariéra môže niektorých rodičov a opatrovníkov odradiť od zapojenia sa do spolupráce so školou. Môžu existovať aj kultúrne rozdiely, napríklad v niektorých kultúrach je neúctivé klásť otázky učiteľovi. A niektoré rodiny môžu mať presvedčenie, že nie je vhodné hovoriť o poruchách učenia dieťaťa alebo o tom, že dieťa je dieťa so znevýhodnením. Často je to spôsobené strachom zo straty miesta v škole alebo obavou z odsúdenia.
V iných prípadoch sa rodiny môžu obávať o svoj imigračný status. Tieto rodiny sa môžu báť zapojiť do života školy, pretože sa necítia bezpečne alebo si nie sú isté, či môžu škole dôverovať. 

Hoci je logické, že rodičia by sa mali v čo najväčšej miere zaujímať o učenie a adaptáciu svojho dieťaťa, aj jednoduché a logické veci sa môžu stať pre osobu v migračnom strese výzvou. (Napríklad iný vzdelávací systém alebo komunikačná platforma – EduPage). Je jasné, že v ideálnom prípade by rodičia mali byť s týmito bodmi oboznámení ešte pred presťahovaním sa do novej krajiny, ale nie vždy je presťahovanie sa do novej krajiny plánované. 

Väčšina rodičov často očakáva, že prvý kontakt/informácie poskytne učiteľ. 

Je dôležité, aby učiteľ prevzal zodpovednosť za prvý kontakt medzi rodičmi a školou. Je dôležité, aby rodičia cítili, že ich deti sú dôležité a že im učiteľ chce pomôcť.
Kontakt medzi učiteľom a rodičmi je možný vtedy, keď si obaja uvedomujú, že majú spoločný cieľ – dobrú výchovu a vzdelávanie detí, ktoré sa dajú dosiahnuť len spoločným úsilím. Na to je potrebné, aby učiteľ ukázal rodičom, že má rád deti také, aké sú, so všetkými ich plusmi a mínusmi, a že sa o ich budúcnosť zaujíma rovnako ako rodičia. 

Výskum v USA ukázal, že rodičia z pôvodných krajín sa do života školy nezapájajú pravidelne, zatiaľ čo rodiny migrantov tak robia len veľmi zriedka.(1)

Rodičia imigranti sa tiež môžu cítiť menej vítaní v spolupráci so školami ako rodičia, ktorí sa narodili v danej krajine, a v dôsledku toho môžu mať pocit, že majú malý vplyv na to, ako sa s ich deťmi zaobchádza alebo ako sa v školách vyučujú. 

Čo môže urobiť učiteľ/ka: 

Zorganizovať prvé stretnutie s rodičmi vo fáze podávania žiadosti. Ak je to možné, využite na komunikáciu s rodičmi tlmočníka. Môžete sa spýtať vedenia školy, či škola môže túto službu poskytnúť, alebo môžete túto povinnosť preniesť na rodičov tým, keď ich o tom informujete. Existujú aj špeciálne organizácie, ktoré poskytujú tlmočnícke služby na dobrovoľnej báze. Je dôležité vyhnúť sa využívaniu detí alebo iných žiakov ako tlmočníkov medzi školou a rodinou. 

Počas prvého kontaktu je dôležité získať základné anamnestické informácie: ako sa dieťa vzdelávalo vo svojej domovskej krajine, čo mu išlo dobre a s čím malo problémy, aké má záujmy, či malo dieťa vo svojej domovskej krajine nejaké špeciálne podmienky (špeciálne vzdelávacie potreby atď.).  V tomto čase sa môžete rodičov opýtať, ako by najradšej udržiavali kontakt s učiteľom (osobné stretnutia, e-maily, telefonáty). môžete sa rodiny opýtať, ako by chceli byť zapojení do procesu a aké informácie potrebujú na podporu učenia sa svojho dieťaťa.  

Na toto stretnutie môžete pozvať aj dieťa, aby sa v uvoľnenom prostredí zoznámilo so školou, videlo svoju triedu a učiteľ ho mohol osobne spoznať.

Je vhodné zvážiť možnosť prítomnosti rodičov v škole ich dieťaťa aspoň na určitý čas. Posilní sa tým puto medzi rodičmi a školou a do istej miery sa upokoja aj samotní rodičia, čím sa zníži napätie a úzkosť. Je to dôležité najmä v prípade mladších žiakov. 

V prvý deň, keď dieťa práve prišlo do triedy,  pomôže, ak si učiteľ vyhradí dostatok času na privítanie dieťaťa a jeho predstavenie novým spolužiakom. V triede je vhodné používať nálepky s menami žiakov a učiteľov, aby si nový žiak zapamätal mená spolužiakov a nebál sa, že pri oslovení niekoho zabudne.  Pri našej práci s deťmi sa vyskytlo niekoľko situácií, keď nám deti povedali, že učiteľ vyčlenil celú hodinu na to, aby ich privítal v novej triede, predstavil ich spolužiakom a porozprával sa s nimi. Spolužiaci priniesli pre nového žiaka minidarčeky. Podľa samotných žiakov to malo veľký vplyv na to, ako sa teraz v škole cítia.
Dobré je ukázať dieťaťu areál školy, aby vedelo, kde sa čo nachádza. Na tento účel môžete požiadať jedného alebo viacerých žiakov, aby boli pomocníkmi nového žiaka (ale len, ak s tým súhlasia). 

Počas prvého pobytu v novej škole je dôležité informovať rodičov o pokroku dieťaťa a o tom, ako sa mu v novej škole darí.   Je vhodné diskutovať s rodičmi o možných reakciách detí na udalosti, úzkosti a strachu v súvislosti s adaptáciou a o tom, ako sa to odráža v správaní dieťaťa.
Počas takéhoto obdobia môžu mať slabé študijné výsledky, ťažkosti so sústredením a depresívny emocionálny stav. Takéto deti nie je potrebné označovať za „problémové“. Je dôležité vnímať ich ako jednotlivcov, ktorí reagujú na stratu svojho predchádzajúceho spôsobu života. 

Ak si učiteľ všimne, že nový žiak je v novom kolektíve už dlhší čas, ale má problémy s učením, vzťahmi so spolužiakmi, emocionálne problémy, je vhodné s rodičmi prediskutovať možné kroky a možnosti podpory dieťaťa (napr. nasmerovanie k iným odborníkom a pod.). 

Na zabezpečenie tohto všetkého vám môže pomôcť: 

Vytvorenie hárku/poznámok „Nový žiak v triede“, „Nový žiak cudzinec v triede“ – to pomôže učiteľovi rýchlo sa zorientovať, čo robiť v prípade nového žiaka. Môže obsahovať napríklad algoritmy rozhovoru s rodičmi, postupnosť krokov, plán uvítacej hodiny s aktivitami pre žiakov atď.  

Pomáhajúce je tiež vytvoriť informačnú kartu – cudzinес v triede. Môže obsahovať základné informácie o kultúre a zvyklostiach správania sa v krajine, ktorej žiakov máte v triede. Metodické odporúčania ministra školstva týkajúce sa vzdelávania detí cudzincov (hodnotiace obdobie, špecifiká učebných materiálov, jazyková podpora).  Nájdete tu aj kontakty na ďalších odborníkov, ktorí vám môžu pomôcť v prípade ďalších potrieb (prekladatelia, podporné tímy, psychológovia, jazykové centrá atď.). 

Ak máte väčší počet žiakov cudzincov, mali by ste zvážiť zabezpečenie osoby, ktorá bude pôsobiť ako spojka medzi rodičmi, žiakmi a školou. Ako napríklad – RTP  (regionálny terénny pracovník). 

Dôležité je tiež organizovať stretnutia rodičov. Nielen formálne stretnutia, ale aj vo forme spoločenských stretnutí, čajových večierkov, neformálnych rozhovorov …

Alla Plotnikova – koordinátorka tímu podpory pre UA žiakov/čky

 

(1)  KRISTIN TURNEY, GRACE KAO.  Barriers to School Involvement: Are Immigrant Parents Disadvantaged? University of Pennsylvania.